Existuje „ja“, existuje „ten druhý“ a medzi nimi je „vzťah“. Keď je pozorne pestovaný, získava na kvalite. Často nemáme čas, aby sme si rozumeli, ale čas na nedorozumenia si vieme urobiť. Urobíme si čas na dôkladné upratovanie, nákupy, zamestnanie, televíziu... a kedy si vyhradíme zvláštnu chvíľu pre partnera nebo partnerku, pre rodinu, otec pre syna atď.? Pozor na rutinu!
Neschováva sa to najhoršie za ľahostajnosť, ktorá vzťah, partnerské spolužitie alebo rodinné vzťahy zabíja? V nasledujúcich odstavcoch nájdete zopár rád pre udržanie zdravého vzťahu. Je niekoľko prekážok, ktoré sa dajú odstrániť. Nie je to nič vyčerpávajúce. Pre niekoho budú príliš heslovité, pre iných zase rozvláčne. Zahŕňajú samozrejmosti a tiež skutočnosti, ktoré pre nás nie sú samozrejmé. Vy sami ste vo svojej rodine tí najkompetentnejší. „Dobre vidíme len srdcom. To zásadné je očami neviditeľné."
Ako pomôcť k kvalitnému vzťahu:
Venujte pozornosť mimoslovným vyjadreniam:
Napríklad tón hlasu hovorí niekedy viac ako vyslovené slová. „Pôjdeme jesť?“ vyjadruje niečo iného ako „Ideme jesť!“ Rovnako je to v prípade gest, držania tela...
Prikladajme význam dotykom:
Dotyk je tiež nutný k vytváraniu a neskôr i udržaniu vzťahu – počnúc štádiom plodu, pri dojčení, keď dieťa masírujeme, šteklíme, láskame, aj neskôr pri „vyvádzaní“ či maznaní sa s deťmi.Svoje slová zdôrazníme skôr tým, že sa k druhému priblížime, dotkneme sa jeho ruky, než keď použijeme silné slová.
Pripustíme možnosť povedať „nie“:
“A čo ísť do kina? Nie, ďakujem. Mám chuť stráviť kľudný večer doma.“
„Áno“ nemôže mať žiadnu hodnotu, ak nevieme povedať tiež „nie“, a opačne. Komunikácia by mala byť úprimná a jasná. Naviac „nie“, vyslovené kľudne a dôrazne, je účinnejšie než „nie“, ktoré „vyštekneme“, ktoré na druhého útočí a celkom určite vyvolá obrannú reakciu. Je to, ako keby sme pustili vodovodný kohútik naplno a chceli naplniť pohár vody – voda silne vytryskne a pohár zostane prázdny. Kľudné a dôrazné „nie“ je nepostrádateľné aj pri výchove detí už od ranného veku. Týmto spôsobom staviame deťom hranice, ktoré potrebujú k rastu a vývoju.
Využívajme umenie mlčať a pozorovať:
Prudká reakcia na nepríjemné chovanie môže až prerušiť vzťah a môže sa tiež ukázať ako neúčinná. Než začneme jednať, je dobré svoje slová zvážiť, a teda dať váhu i svojim činom. K tomu napomáha hlboké dýchanie, pozorovanie a odstup. Aj ticho „hovorí“... mlčanie ovplyvňuje komunikáciu a môže byť pozitívne.
Dávajte prednosť otázkam s „ako“:
Je dobré vyvarovať sa výsluchov a uzatvárania sa do otázok „prečo?“, ktoré často obsahujú pochybnosť, alebo dokonca obvinenie a udržujú komunikáciu na úrovni rozumu, namiesto aby vyzývali k inteligencii srdca. Dávajte prednosť otvoreným otázkam: „Ako to prežívaš?“ „Čo ti nahnalo strach?“ „Čo potrebuješ?“ „Ako by som ti mohla pomôcť?“ Snažme se neporovnávať dotyčnú osobu s druhými: „Tvoja sestra je aspoň poslušná.“ „Václav tú skúšku urobil.“ „Milenin manžel sa o svoje deti stará.“ Takéto porovnania zraňujú a druhého ponižujú.
Vyvarujeme sa súdom a zosmiešňovaniu:
Odsudzovanie druhého pôsobí vo vzťahu ako jed. Druhého znehodnocuje, ten sa uzatvára do seba a začne byť zatrpknutý: „Si blázon!“ „Nie si schopný urobiť ma šťastnou“ „Zase z teba hovorí rojko!“ „Ty si ale nešikovný!“ To sú vetné konštrukcie, ktorým by sme sa mali určite vyhnúť.
Prikladajme význam druhému a jeho chovaniu:
Namiesto toho, aby sme druhého ponižovali a hľadali na ňom chyby, snažme sa pochopiť jeho problémy, prikladať význam jeho schopnostiam a povzbudiť ho. „Dostal si teraz z diktátu štvorku a naposledy päťku. Čo si o tom myslíš? [...] Ja v tom vidím krok k lepšiemu.“ „Upratala si si bábiky, to je skvelé! Pustíš sa teraz do upratovania ďalších hračiek?“
